Predchádzajúce kapitoly o politicko-hospodárskych pozadiach nášho sveta objasnili nasledovné:
a) Sektor medicíny je pre vládcov sveta strategicky nesmierne dôleţitý. Kto ovládne túto oblasť, má obyvateľstvo priamo pod kontrolou. Rozhoduje sa tu o utrpení a živote ľudí, čo znamená totálnu moc.
b) My a naše zdravie nie sme chránení našimi úradmi, ktoré sú prisluhovačmi finančnej aristokracie/veľkopriemyslu, naopak sme vystavení ich záujmom.
c) Na rozšírenie svojej moci potrebujú vládcovia sveta mnoho peňazí. Väčšina peňazí, ktorá je nám vytiahnutá z vrecka, neslúţi v prospech nášho zdravia, ale na rozšírenie moci veľkokapitalistov.
Nemecké zdravotníctvo patrí medzi najdrahšie na svete (tretia priečka po USA a Švajčiarsku). Napriek tomu zdravie a životné očakávanie Nemcov v medzinárodnom meradle nijako nevyčnieva, je niekde uprostred [88 (str. 68, 78), 61 (str. 164, 303)]. Medicína nám uskutočnenie svojich ctižiadostivých vízií a sľubov o vyliečení ostala do značnej miery dlžná. Napriek stále rastúcemu medicínskemu zaopatreniu sa v súčasnosti viac ako inokedy trpí a zomiera na ľudové choroby. Inteligentná a seriózna politika by teda mala hľadať iné riešenie. Tým by bolo: Zabránenie príčin chorôb, ktoré sú v hlavnej miere zapríčinené priemyslom: Zaťaženie škodlivinami a nedostatočná výživa. Politika však nemôže priemyslu zobrať uzdu z rúk, pretože je naopak pod jeho diktátom, ako je opísané vyššie. V dôsledku toho je skutočná medicínska starostlivosť – zabránenie príčin chorôb rozumnou hospodárskou a zdravotníckou politikou – vytláčaná z povedomia obyvateľstva. Poistencom sa podsúva, že zdravie možno získať iba u lekára, z hľadiska zdravotnej prevencie vraj nemusí robiť nič iné, iba sa zúčastňovať na medicínskych preventívnych prehliadkach. Zdravie však – toľko oficiálne heslo – má jednoducho svoju cenu, preto má byť do systému pumpovaných stále viac peňazí.
Od roku 1950 sú v tejto veci výdavky na zdravotníctvo viac ako stonásobné. Farmapriemysel, lekárska loby, zdravotné poisťovne a politika v súčasnosti inkasujú na zdravotnú starostlivosť pre 82 miliónov občanov Nemecka asi 300 miliárd eur ročne [61 (str. 46), porovnaj 11 (text na záložke)]. Moloch však chce stále viac a medicínska loby preto neustále lamentuje o „chronicky nedostatočnom financovaní“ zdravotníctva. Ze sú tým sledované iné záujmy ako zdravotné záujmy poistencov bolo úplne nezaobalene vyslovené o. i. v publikačnom orgáne Spolkovej lekárskej komory Deutsches Ärzteblatt12 (DÄ) – povinné čítanie pre každého nemeckého lekára: „Súťaž si vynucuje otvorenie nových trhov. Cieľom musí byť premena všetkých zdravých na chorých, teda na ľudí, ktorí sa podľa možnosti celý ýivot chemicko-fyzikálne ako aj fyzicky nechajú expertmi manipulovať terapeuticky, rehabilitačne a preven-tívne, aby mohli zdravo žiť.. V oblasti telesných ochorení to už ide celkom slušne, v oblasti psychických porúch je to však podstatne lepšie… [51].“ Podobne v inom vydaní DÄ zaznelo: „našou úlohou je, zo všetkých zdravých spraviť chorých [citované podľa 61 (str. 298 a na-sl.)].“ Intenzívnou propagandou sa podarilo vsugerovať ľuďom myšlienku, že medicínska starostlivosť je to isté čo zdravie. V skutočnosti však treba skonštatovať: „Etablovaná medicína sa rozvinula do vážneho ohrozenia zdravia“ (Ivan Illich, sociálny kritik) [citované podľa 61 (str. 35)]. Pod pláštikom vedeckosti a humanity sú v mnohých prípadoch vynucované obrovské sumy za zbytočné a – čo je horšie – škodlivé medicínske opatrenia. Tak napríklad asi polovica všetkých operácií (4 z 8 miliónov ročne) má ekonomické a nie terapeutické dôvody a rovnako až 50 percent všetkých röntgenových vyšetrení je zbytočných [61 (text na záložke, str. 384)]. Hraničné hodnoty pre napr. hustotu kostí, krvný tlak a cholesterol boli svojvoľne (bez vedeckého zdôvodnenia) sprísnené, takže stále viac ľudí prestáva vyhovovať norme a sú považovaní za zrelých na terapiu [125]. O drahej, medicínsky zbytočnej resp. dokonca škodlivej nadmernej starostlivosti uvádzam ďalšie príklady s podrobnými údajmi.
Podľa expertov by na zabezpečenie najlepšej medicínskej starostlivosti stačilo 3 000 liekov [88 (str. 100)]. Na svete však existuje viac ako 200 000 liekov s ročným obratom asi 300 mi-liárd dolárov [61 (str. 361)].
Záplava liekov
V Nemecku spotreba liekov na jedného obyvateľa vzrástla od roku 1950 na viac ako 20-násobok [101]. V krajine sa predáva asi 45 000 liekov (stav z roku 2000). Z toho je iba polovica registrovaná a asi 7 800 preparátov nikdy nebolo overovaných [67]. Podľa zdravotníckych úradov pre viac ako 50 percent liekov (asi 24 000) neexistuje ţiaden dôkaz o ich terapeutickej účinnosti. Napriek tomu však zdravotné poisťovne musia znášať náklady na tieto prostriedky [68]. Ročne ide v tejto krajine asi 300 000 (drahých) hospitalizácií na vrub vedľajším účinkom liekov (stav: 2001-2003) [69]. Celkovo zomrie ročne asi 55 000 Nemcov na vedľajšie účinky a neskoré následky liekov [61 (text na záloţke)]. V porovnaní s tým je v Nemecku zazname-naných „iba“ asi 6 500 prípadov úmrtia ročne v cestnej premávke [71]. Smrtiace vedľajšie účinky farmák sú v tejto krajine štvrtou najčastejšou príčinou smrti [72]. Masa liekov nie je oprávnená ani medicínsky. Obrovské výdavky zdravotných poisťovní za lieky – ktoré smú byť v Nemecku predávané bez cenového stropu, čo výrobca považuje za primerané [11 (str. 179)] – sú významnou príčinou finančnej krízy zdravotných poisťovní resp. vysokých sadzieb odvodov poistencov.
Závislosť a korumpovanie spoločnosti lekárov vo vzťahu k (farma) priemyslu a politike
Slepá dôvera v našich zdravotných expertov (lekári, farmakológovia, vedci atď.) nie je oprávnená.
1) Univerzity a výskumné zariadenia uţ skoro vôbec nie sú financované štátom, ale vo vysokej miere (farmaceutickým) priemyslom (tzv. terciárne prostriedky [niekedy nazývané i prostriedky tretích osôb, pozn. J.M.] a účasť na zisku [94]). Signifikantným spôsobom odmena vysokoškolských učiteľov závisí od úspechu alebo neúspechu získavania terciár-nych peňazí [11 (str. 110 a nasl.)]. Priemysel teda ako finančník obsahovo ovplyvňuje výučbu a výskum [80, 81]. Študenti/lekári tak mnohonásobne preberajú doktríny priemyslu a šíria – väčšina nič netušiac, časť vedome – nesprávne informácie, sú teda násobiteľom nepravdy.
2) Vysokoškolskí profesori sú, ako bolo povedané, spojení prostredníctvom univerzity alebo dokonca osobných (lukratívnych) zmlúv s farmapriemyslom [5 (str. 147-191), 11 (str. 109)] alebo s inými zaujímajúcimi sa hospodárskymi odvetviami [15, 82 (str. 46-54)] – a to nie výnimočne, ale typicky [88 (str. 67)]. Vyjadrenia týchto expertov v službe priemyslu (tzv. prenajaté huby) treba preto posudzovať mimoriadne kriticky (pozri tiež poznámku pod čiarou 1).
3) Medicínske kongresy – dôležitý zdroj informácií pre lekárov – sú spravidla financované priemyselnými branžami (napr. aj tabakovým priemyslom), ktoré chcú niečo ovplyvniť, čo často nebýva zverejňované (skrytý sponzoring) [82 (str. 52 a nasl.)]. Medicínske kongresy usmerňuje predovšetkým farmapriemysel. Prenajaté huby tam často opakovane vystupujú ako prednášajúci, čím sa priemyselná propaganda šíri do odborného sveta [5 (str. 89, 90, 93, 94)].
4) Aj pri iných druhoch doškoľovania lekárov má farmapriemysel [5 (str. 70-74, 11 (str. 137-142), 126 (str. 100-110] alebo iné zaujímajúce sa hospodárske odvetvia (napr. priemysel mobilnej telekomunikácie [83]
5) Členovia medicínskych komisií sú často v tesnom finančnom spojení s farmapriemyslom. Rozhodnutia komisií v súlade s tým preto často dopadnú v prospech farmapriemyslu (napr. pri lekárskych „metodických postupoch“: oficiálne stanovenie hraničných/referenčných hodnôt, diagnostických/terapeutických prostriedkov atď. pri rozličných ochoreniach, ktoré platia ako záväzný medicínsky štandard [5 (str. 95-104)]). Najmenej 87 percent (!) lekárov, ktorí stanovujú smernice, je prepojených na priemysel; toľko štúdia v tejto veci [92].
6) Aj už usadení lekári sú pevnou súčasťou tohto korupčného systému. Získavajú si ich zástupcovia farmy – v Nemecku je ich v teréne asi 20 000 [5 (str. 37), 126 (str. 106)] – bezplatnými liekmi, darčekmi alebo podielmi na zisku, aby ovplyvnili ich predpisovanie liekov [5 (str. 18, 52, 57), 11 (str. 119-122)]. Úspešne! Trhový podiel niektorých liekov tak moţno zvýšiť aţ o 30 percent [5 (str. 36)]. Pacienti v mnohých prípadoch nedostanú liek, ktorý má najväčší zmysel pre ich diagnózu, ale ten, za predpisovanie ktorého lekár od farmapriemyslu dostane najviac. To platí aj pre tzv. aplikačné štúdie, ktoré sú v skutočnosti pseudoštúdiami; trik, aby sa nepriame úplatkárstvo tolerovalo pred zákonom: Lekár informuje – v tej najchatrnejšej (vedecky nerelevantnej) forme – farmapriemysel za peniaze alebo vecnú odmenu o efekte určitého (spravidla veľmi drahého) lieku, ktorý svojmu pacientovi predpíše. Pacient sa nedozvie, že sa zúčastňuje na štúdii; nikto sa ho na to neopýta, ani ho o tom neinformuje. Jeho údaje idú farmapriemyslu bez jeho vedomia [88 (str. 98)]. Ani v rámci iných dohôd s priemyslom lekári nemajú žiaden problém s pravidelným poskytovaním všetkých údajov o pacientoch firmám zaoberajúcim sa prieskumom trhu, tieto údaje často nie sú ani len anonymizované [5 (str. 26, 31, 33)]. Úplatky zaplatia v konečnom dôsledku poistenci cez náklady na liečivá.18
V akom obrovskom rozsahu sú títo nesprávne vzdelaní resp. skorumpovaní lekár indoktrino-vaní, je zrejmé z nasledujúceho: Vedkyňa Dr. Johanna Budwig konštatuje: „Lekári majú na svojom školení iba veľmi úzko zamerané vzdelávanie, nie reálne vedecky podloţené a v tomto ohľade je kapitál veľmi účinný [140].“ Závaţnosť problému je zrejmá aj z nasledujúcich čísel: Podľa štúdií – farmapriemysel dokumentuje veľmi presne ziskovosť svojich lobistov – veľké farmakoncerny platia na celom svete až 16 500 lekárov za to, aby takým či onakým spôsobom šírili posolstvá firiem. Na výplatnej listine veľkých koncernov je v priemere na jednu firmu 259 lekárov medzinárodného postavenia. Na „udržiavanie“ týchto lekárskych mienkotvorcov vydávajú veľké koncerny ročne v priemere 61 miliónov amerických dolárov, najväčšie firmy aţ 300 miliónov. Lekárske hviezdy ako prenajaté huby zarába-jú ročne asi 80 000 – 250 000 dolárov a viac [5 (str. 77 a nasl., 86, 109)]. Každý z týchto lobistov má svoju vlastnú veľkú oblasť pôsobenia (univerzita, kongresy, iné lekárske doškoľovanie, komisie, medicínske časopisy, masmédiá, politické poradenstvo…), takţe falošné informácie majú veľmi široký záber. Tým sa ovplyvňuje predovšetkým skladba lekármi predpisovaných liekov.
Veľké farmakoncerny platia na celom svete až 16 500 lekárov za to, aby takým či onakým spôsobom šírili posolstvá firiem. Na výplatnej listine veľkých koncernov je v priemere na jednu firmu 259 lekárov medzinárodného postavenia. Na „udržiavanie“ týchto lekárskych mienkotvorcov vydávajú veľké koncerny ročne v priemere 61 miliónov amerických dolárov, najväčšie firmy aţ 300 miliónov. Lekárske hviezdy ako prenajaté huby zarábajú ročne asi 80 000 – 250 000 dolárov a viac [5 (str. 77 a nasl., 86, 109)]. Každý z týchto lobistov má svoju vlastnú veľkú oblasť pôsobenia (univerzita, kongresy, iné lekárske doškoľovanie, komisie, medicínske časopisy, masmédiá, politické poradenstvo…), takže falošné informácie majú veľmi široký záber. Tým sa ovplyvňuje predovšetkým skladba lekármi predpisovaných liekov.
Vakcíny proti vírusom
Farmapriemysel vyrobil (lukratívne) bojové látky proti údajným zlým mikróbom a sužuje nimi – s účinnou podporou úradov – obyvateľstvo. Väčšina z nás je ţiaľ tak zdeformovaná, ţe na túto chybnú prírodu, ktorú vraj moţno vykompenzovať liekmi, veríme bez toho aby sme sa opýtali, ako ľudstvo dokázalo prežiť milióny rokov miliónov bez farmák. Nemecký zákon o ochrane pred infekciami z roku 2001 požaduje dôkazy o choroboplodných zárodkoch a o úžitku očkovania [16 (str. 6)]. Dôkazy o choroboplodných zárodkoch a o ochrane pred infekciami očkovaním (medicínsky merateľné ako aj štatistické) však nie sú [16 (str. 16-18)]. Ústup epidémií (priliehavejšie: akútne sa vyskytujúce ľudové choroby, pretože žiadne nákazy, t. z. masové infekcie neexistujú) nejde, ako sa oficiálne tvrdí, na vrub očkovania, ale bol dosiahnutý zlepšením všeobecných životných podmienok (hygiena, výživa, podmienky bývania atď.). Dokazuje to už len skutočnosť,že výskyt „epidémií“ poklesol oveľa skôr ako sa zaviedlo očkovanie [17 (str. 129), 18, 91 (str. 9, 19, 39)]. Je tiež preukázané, že očkovaní ochoreli ďaleko častejšie, ako neočkovaní [17 (str. (str. 129, 131, 135, 135), 18 (str. 146 a nasl., 184 a nasl.), 91 (str. 38, 248). Očkovaním sa teda dosahuje presný opak propagovaného účinku. O tom, že očkovanie sa nevzťahuje na vírusy, ukazuje aj skutočnosť, že v roku 1874 pri za-vedení povinného očkovania proti kiahňam v Nemecku prostredníctvom Otta v. Bismarck preukázanie vírusu principiálne ešte vôbec nebolo možné, pretože zviditeľnenie vírusov bolo umožnené až v roku 1931 vynájdeným elektrónovým mikroskopom a ich technická izolácia až v rokoch 1970 [19 (str. 30 a nasl.)]. Pokým vírusy nebolo možné tak vidieť, ako ani látkovo izolovať, ich pestovanie a naočkovanie bolo jednoducho nemožné.
Nezmyselnosť teórie očkovania vyplýva aj z nasledujúceho: Ak sú po očkovaní diagnostikované protilátky, školská medicína nám tvrdí, že dotknutá osoba je odteraz pred infekciou údajne naočkovaným vírusom chránená. Pritom sa však zamlčuje, že osoby chorejú napriek prítomným protilátkam a osoby bez protilátok môžu ostať zdravé. Podľa školskej medicíny sa preukázanie protilátok (na základe očkovania alebo prekonanej infekcie) považuje za dôkaz ochrany pred týmto alebo iným vírusovým ochorením. V dôsledku toho by však pozitívnosť HIV (údajne: prítomnosť protilátok proti HI vírusu) mala byť tou najlepšou ochranou pred AIDS. V tomto prípade však školská medicína svoj vlastný model uvažovania postavila na hlavu a prehlasuje dotknutú osobu za ťažko chorú [19 (str. 33, 35)]. (k AIDS pozri nižšie str. 50-54) Zloženie vakcín je obchodným tajomstvom výrobcov, ktoré je striktne ochraňované aj štátom [19 (str. 7)]. To, čo očkovacie látky (vakcíny) údajne obsahujú, a to vírusy (ktoré nás v oslabenej forme majú imunizovať), práve tieto vírusy v preparátoch nenájdeme. V skutočnosti sa vakcíny skladajú z nasledujúcich látok: želatína, humánne bielkoviny, antibiotikum [19 (str. 50)], ortuť, hliník, formaldehyd a podľa preparátu ešte iné chemické substancie [19 (str. 8)]. Napríklad vakcína proti prasacej chrípke
Pandemrix, ktorá je určená pre široké nemecké obyvateľstvo, obsahuje ako tzv. zosilňovač účinku skvalén (zmes vody a oleja) a to vo veľkosti umelo vytvorených nanočastíc [148, 149]. Sú to početné potentné jedy, ktoré sú zjemňujúco označované iba ako „pomocné látky“ resp. „adjuvanty“ [7 (str. 17)]. Čo sa za nimi skrýva, vedia iba máloktorí…
Autor: Regina Nowack
preložil: durino
Celá publikáciu nájdete tu: https://www.orgonit.sk/administrator/index.php?option=com_content§ionid=0&task=edit&cid[]=110
Zdroj: www.badatel.sk