Verím v Boha, či Verím Bohu?
Zamyslite sa chvíľu nad významom oboch týchto vetných konštrukcií. Prečo je stále spomínaná tá prvá a málokedy tá druhá?
Verím v niečo, teda verím, že to niečo existuje. Je to reálne. Žiadny výmysel. Ale v bežnom živote v podstate nepoužívané.
Verím Ti. Dôverujem Ti. Za tým sa ukrýva vzťah. Hlboký, dôverný, dlhodobý, láskyplný. Pocit bezpečia, kľud, pokoj, viera.
Verím Bohu. Spravodlivosti, vesmírnemu zákonu a poriadku. Že všetko sa deje najlepším možným spôsobom pre všetky zúčastnené strany. Na základe ich morálky a karmy. Božie mlyny možno melú pomaly, ale isto. Presahujúc jedno, dve, desať pokolení. Malú a melú až všetko zomelú. Aj keď toho už my nie sme svedkami.
Ak mu verím, snažím sa s ním komunikovať. Naviazať s ním vzťah. Čo najhlbší.Nech ma vedie. Aby som mal istotu v neistých časoch. Ale ako?
Cez svedomie? Určite áno. Veď nečisté svedomie je hotové peklo na Zemi. A to nikto nechce.
Ja by som rád aj viac a častejšie. Nie len cez výčitky svedomia. Ale nepočujem. Všade je taký hluk a ja mám toľko starostí a problémov na riešenie. Hmm. Čo sa trochu stíšiť a skúsiť počúvať, Veď som jeho dieťa, Časť Božia, aj ja sám som Boh. Aj ja radím svojim deťom, hlavne ak chcú počúvať. Skúsim modlitbu. Hlbokú, úprimnú. Spomalím dych, uvoľním telo. Meditujem. Naladím vysielač a chytám signál. Ideálne každý deň. Nech sa nedostanem do fázy výčitiek svedomia. Ide to. Čoraz lepšie. Vďaka Bohu.
A čo jazyk životných okolností. Veď ak Boh je a dokonca mu verím, tak všetko má svoj význam a nič nie je náhodné. Čo sa zdravia týka, venovali sme sa tomu v tomto článku.
Chytráčili ľudia a chytráčil Boh. A Boh je najchytrejší z chytrákov…. Nikdy nevieš, či Ťa malé nešťastie nezachráni pred katastrofou. Ľudia majú veľa prísloví, kde vyjadrujú svoju vieru Bohu a jeho múdrosti, spravodlivosti.
Čo by sa stalo, ak by sme dôverovali Bohu? Absolútne. Pozrime sa, čo nám povedal niekto, kto to dokázal. Skutočný Syn Boží:
“Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa ani nepradú. No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.”
Áno priatelia. Hľadajme Božie kráľovstvo a všetko, čo potrebujeme, dostaneme. Veď o tom sú všetky naše rozprávky. Chudobný, ale dobrý, spravodlivý a pokušeniam odolávajúci Človek pomáha iným a žije podľa svojho svedomia. A na konci dostane princeznú a pol kráľovstva k tomu! Aby mohol viac pomáhať a viesť celé kráľovstvo. Veď aj v podobenstve o talentoch, sme sa dozvedeli, že kto s nimi dobre narába a rozvíja ich, bude mu ešte pridané.
A na záver malý príbeh. Na základe skutočných udalostí. Kde bolo tam bolo, bolo jedno laboratórium, S potkanmi. Potkany hodili do nádoby s vodou, kde museli plávať, aby sa neutopili. Priemerný čas prežitia bol 25 minút. V druhej fáze pokusu po 20 minútach potkanov vybrali, dali im najesť, oddýchnuť a zase ich hodili do vody. Priemerný čas prežitia/výdrže? 50 hodín. Áno, 50 hodín! To je rozdiel medzi nemať nádej, vieru a mať nádej, vieru.
Buďte zdraví, šťastní, verte Bohu,
Daniel
