Orgon je v iných kultúrach známy ako životná energia Qi, Chi, prána, Ki, éter, akáša, huna, ódická energia.
Orgon pre našu modernú civilizáciu znovu objavil rakúsky psychiater a psychológ Dr. Wilhelm Reich (1897 – 1957).
Ide o formu voľnej všadeprítomnej vesmírnej energie, ktorú nazval “ORGON” a tvrdil, že táto energia je zastúpená vo všetkých živých organizmoch a v celom vesmíre. Dospel k presvedčeniu, že ORGON má kozmický pôvod a nevzniká v tele, ale človek je len jeho prijímačom. Orgonová energia je modrej, modrozelenej alebo modrošedej farby. Napríklad, modrá farba oblohy je priamym odrazom atmosferického orgonu. Živý organizmus obsahuje orgonovú energiu v každej bunke, ktorá ho tvorí a neustále sa sám organicky nabíja z atmosféry prostredníctvom dýchnia. Červené krvné telieska sú v mikroskopickom zmenšení modravé, orgonom nabité vezikuly (ohraničené dutiny v pokožke, alebo pod ňou); prenášajú biologickú energiu od povrchu pĺúcnych alveol ku tkanivám tela. Ak obsah organických vezikúl zväčšíme viac ako 2000 násobne, vieme demonštrovať prítomnosť orgonovej energie v bunkách a koloidoch (mikroheterogénna zmes dvoch látok, z ktorých jedna je v kvapalnom a druhá v pevnom skupenstve) v modrom, prípadne modrozelenom, či modrošedom sfarbení protoplazmy. Aj rastlinný chlorofyl, ktorý je vlastne variantou železo obsahujúcich bielkovín živočišnej krvi, obsahuje orgon, ktorý absorbuje zo slnečného žiarenia a atmosféry. Dr. Wilhelm Reich na princípe orgonu neskôr zostrojil i prístroje, ktorými dokázal liečiť rakovinu, či rozháňať mraky na oblohe.
Orgonová energia pozostáva z dvoch komponentov, menovite pozitívnej orgonovej energie (POR = Positive Orgone) a negatívnej energie, taktiež nazývanej DOR (Deadly Orgone). Obe tieto zložky musia byť navzájom v harmonickom pomere, aby nám orgon vytváral priaznivé životné prostredie a energiu. V ideálnom prípade pôsobia vyvážene na celej Zemeguli.